Pšenica je jednou z ostro sledovaných komodít už od vypuknutia vojny na Ukrajine, keď sa v priebehu pomerne krátkeho obdobia jej cena vyšplhala na 14-ročné maximá.* Ďalším výrazným faktorom, ktorý potlačil jej cenu nahor bolo oznámenie Indie o pozastavení vývozu tejto obilniny v polovici mája tohto toka. Aj napriek miernemu poklesu v posledných týždňoch sa cena komodity drží aj naďalej vysoko.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že globálne ceny hlavných obilnín reagujú pomerne citlivo na akékoľvek správy od hlavných producentov, výkyvy počasia, zvýšenie nákladov na pestovanie a pod. Cena pšenice tento rok výrazne rástla najmä v dôsledku klesajúcich svetových zásob a zníženému exportu z Ukrajiny, ktorá od konca februára čelí vojnovému stavu. Podľa dostupných údajov by totiž až 25 percent celosvetového exportu pšenice malo pochádzať práve zo znepriatelených krajín v podobe Ukrajiny a Ruska. Ruský útok na Ukrajinu a s ním súvisiace dopady tak spôsobili globálny nedostatok tejto komodity a obavy o zabezpečenie potravinových dodávok (ktorých súčasťou je aj pšenica) v rozvojových krajinách.
India stopla vývoz
Po tom, čo pred mesiacom India s okamžitou platnosťou zakázala export komodity z krajiny, keď jej úrodu zasiahla vlna horúčav, cena pšenice sa dostala na nové maximá. Po otvorení trhu v Európe vzrástla na úroveň 435 EUR za tonu. Hore ju tlačil negatívny sentiment investorov, ktorí sa spoliehali po zablokovaní exportu z Ukrajiny práve na Indiu, ktorá je druhým najväčším producentom pšenice na svete. Odvtedy cena komodity mierne klesla, ale stále sa drží v pomerne vysokých hodnotách. Počas štvrtkového dňa dosahovala cena podľa Businessinsider.com 397 EUR za tonu.
Graf: Vývoj ceny pšenice za posledných rokov. (Zdroj: businessinsider.com)
Problémom čelia aj rozvojové krajiny
Podľa informácií zverejnených v jednej z nedávnych správ Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO) v niektorých krajinách západnej Afriky zaznamenali nové rekordne vysoké ceny obilnín, najmä pre rastúci dopyt a nižší cezhraničný tok komodít. Ceny rôznych produktov vrátane pšeničnej múky rastú aj v pobrežných krajinách afrického kontinentu, kde pretrvávajú konflikty a tamojšie ekonomiky zápasia s oslabením meny. Ide napríklad o Sudán, Južný Sudán, krajiny ďalekého východu alebo Srí Lanku.
Ryža ako alternatíva pšenice
Nedostatok komodity a prudký rast jej ceny núti krajiny hľadať si alternatívy, ktoré by mohli použiť namiesto pšenice. Japonský potravinársky priemysel sa po novom sústreďuje sa na výrobu múky z ryže, ktorej je v Japonsku dostatok, nemusí sa dovážať a nie je taká náchylná na cenové výkyvy.
Tlak na cenu pretrváva
Vzhľadom k tomu, že faktory, ktoré tlačia cenu pšenice hore aj naďalej pretrvávajú, je pravdepodobné, že cena tejto komodity tak rýchlo nezačne klesať. Práve naopak. S ohľadom na rastúcu infláciu, vstupné náklady na pestovanie, obavy o úrodu v dôsledku horúčav a pretrvávajúci problém s dodávkami kvôli konfliktu na Ukrajine je pravdepodobné, že tlaky na cenu budú v blízkej budúcnosti ešte intenzívnejšie.[1]
* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov.
[1] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a aktuálnych očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo z aktuálneho ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Takéto vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti. Zahŕňajú riziká a ďalšie neistoty, ktoré sa dajú ťažko predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo implikovaných v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.