Vzhľadom na Európsku zelenú dohodu, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty dosiahli uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a Európa sa tak stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, je logické, že ruský plyn a ropa by mali byť vnímané ako prestupná stanica na ceste za dosiahnutím tohto cieľa. Z tohto pohľadu by vojna, ktorá od 24. februára predstavuje budí primárny záujem pozornosti všetkých investorov, mohla byť katalyzátorom, ktorý celý proces získavania energetickej nezávislosti európskych štátov od Moskvy urýchli.
Bez infraštruktúry to nepôjde
Samozrejme, k tomu je potrebný celý rad procesov. Na prvom mieste stojí vybudovanie potrebnej infraštruktúry, ktorá zabezpečí prísun nových zdrojov energie a tepla od nových dodávateľov. To si vyžaduje nielen objemné investície, ale aj čas. Z tohto pohľadu by súčasné narušenie dodávateľského reťazca v dôsledku sankcií uvalených západnými štátmi voči Rusku mohlo spôsobiť obrovské komplikácie celému zoznamu odvetví, nehovoriac o možnej globálnej recesii. Už teraz bolo možné sledovať, ako ceny ropy a pšenice dosahujú svoje historicky rekordné hodnoty. Vojna zasiahla dopravu aj automobilový sektor. Banka Goldman Sachs drží výhľad rastu ceny ropy v najbližších mesiacoch na 135 USD za barel. Aj preto je otázka nezávislosti od dodávok kľúčových energetických surovín z Ruska stále naliehavejšia.
Prechod k zelenej energii
Logickým krokom na ceste za nezávislosťou by mali byť rozsiahle investície do obnoviteľných zdrojov, keďže súčasťou vyššie spomínanej dohody je zabezpečenie zdrojov čistej a cenovo dostupnej energie. Investičný plán pre udržateľnú Európu počíta minimálne s výškou 1 bilión EUR naakumulovaných investícií. K ďalším zdrojom financií by mali patriť Modernizačný a Inovačný fond. Prelomovým rokom v otázke zelenej energie bol pre Európsku úniu nepochybne rok 2020, keď sa členským štátom po prvýkrát podarilo vyrobiť viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako z fosílnych palív.
Každý štát má iný energetický mix
Cesta za absolútnou uhlíkovou neutralitou však bude ešte dlhá. Každý z 28 štátov má inú štartovaciu pozíciu čo sa týka energetického mixu a pozície obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v ňom. Štátmi, ktoré najviac využívajú OZE, sú v Európe Nemecko, Španielsko a Taliansko. Také Dánsko je lídrom solárnej a veternej energie, vďaka ktorým dokáže pokryť až 61 percent svojej ročnej spotreby.
Česko a Slovensko v obnoviteľných zdrojov zaostávajú
Pokiaľ ide o využívanie OZE, Česko a Slovensko oproti iným štátom Európskej únie zaostávajú. Solárne a veterné elektrárne sa na celkovej spotrebe týchto štátov v roku 2020 podieľali menej ako 5 percentami. Fotovoltické elektrárne sa na výrobe podieľajú len v objeme 2,7 percenta, pričom potenciál oboch štátov je reálne násobne vyšší.
Aby krajiny EU dosiahli ciele obsiahnuté v Zelenej dohode, budú musieť v nasledujúcom desaťročí výrazne zvýšiť podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a súbežne znížiť závislosť na uhlí, zemnom plyne a rope. Táto cesta bude ešte dlhá, ale rozhodne možno povedať, že vedie správnym smerom.
Komentár hlavnej analytičky Wonderinterest Olívie Lacenovej
