Vykurovacia sezóna sa síce pomaly blíži ku koncu, lenže spolu s ňou sa míňajú aj rezervy plynu v zásobníkoch. Pre Európu tak vyvstáva otázka ich doplnenia. Lenže Rusko sa rozhodlo odmietnuť platby za dodávky v eurách a amerických dolároch. Po novom plánuje prijímať iba ruble, čo by mohlo situáciu značne skomplikovať.
Ruský prezident Vladimír Putin uviedol počas uplynulého týždňa na videokonferencii, ktorú odvysielala tamojšia štátna televízia, že iné meny, okrem tej domácej nebude za dodávky komodity prijímať. Úpravu zmlúv týmto spôsobom nariadil aj štátnemu plynárenskému podniku Gazprom. Tamojšia centrálna banka a vláda dostali prechodné obdobie počas jedného týždňa, kedy majú určiť spôsoby prechodu z platieb v cudzích menách na platby v rubľoch. Zmeny by sa mali dotknúť iba meny na zúčtovanie platieb a krajín, ktoré Rusko nepovažuje za priateľské, a ktoré voči krajine zavádzajú tvrdé sankcie. Celkovo ide o 48 krajín.
Aj keď prerušenie dodávok zatiaľ nie je témou dňa, stále zostáva v hre na pozadí sprísňovania sankcií voči Rusku aj táto možnosť. Ak by k tomu predsa len došlo, najviac zasiahnutý by bol priemysel, kde by to mohlo znamenať obmedzenie výroby, a neskôr sa situácia dotkne aj domácnosti. „Nedostatok“ by pocítili najmä stredoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, nehovoriac o tom, že by ceny zamierili výrazne hore. Ovplyvnené by boli aj ceny elektrickej energie. Ceny oboch spomínaných komodít pritom rastú už nejaký čas v dôsledku energetickej krízy. [1]
Rusko pokrýva približne 40 percent dodávok plynu do Európy. Podľa Správy Európskej komisie o európskom trhu so zemným plynom dosiahla celková spotreba zemného plynu v Európe za celý rok 2020 394 mld. m3 plynu. USA sa síce dohodli na zvýšení dodávok plynu do Európy, ale podľa vyhlásenia Bieleho domu sa zaviazali dodať od budúceho roka 50 miliárd m3 plynu, čo je približne toľko, koľko dnes tvoria dodávky plynovodom Nord Stream 1 z Ruska do Nemecka.
Z vyhlásenia Európskej komisie vyplýva, že plánuje znížiť závislosť EU od ruského plynu o dve tretiny a ukončiť závislosť od ruských dodávok komodity oveľa skôr ako v roku 2030. Spôsob akým to chce dosiahnuť je rýchlejší prechod na čistú energiu a alternatívne dodávky, pričom za realizáciu týchto krokov budú zodpovedať jednotlivé štáty.
Zo zatiaľ dostupných informácií však vyplýva, že v momentálnej situácií by Európa čelila energetickému deficitu aj v prípade, že by USA, Nórsko a Azerbajdžan posielali najvyššie možné objemy komodity.
Cena futures kontraktu na plyn stúpla od začiatku roka 2022 o 45 percent na viac ako 5,4 USD za 1 Mmbtu. V medziročnom porovnaní ide dokonca o 106-percentný rast. Výkonnosť komodity pri pohľade na päťročný horizont dosiahla o niečo nižšie zhodnotenie na úrovni 72 percent. *
*
Graf: Vývoj hodnoty futures kontraktu na plyn v päťročnom horizonte. (Zdroj: Investing.com)
Rast ceny samotnej komodity sa samozrejme pozitívne odráža aj v raste hodnoty akcií firiem ako sú producenti zemného plynu alebo ropy. Ak budú obavy o nedostatok plynu stále pretrvávať alebo by situácia eskalovala, môžeme očakávať, že ceny by mohli ešte stúpnuť. Naopak, ak by sa podarilo situáciu stabilizovať, je pravdepodobné, že by došlo k miernej korekcii zo súčasných hodnôt.[2]
* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov
[1,2] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a aktuálnych očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo z aktuálneho ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Také vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti. Zahŕňajú riziká a ďalšie neistoty, ktoré sa dajú ťažko predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo implikovaných v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.
