V cente pozornosti je Bitcoin
Najviac sa do popredia diskusií o zelenom hospodárstve v súvislosti s kryptomenami dostáva Bitcoin, ktorý má podľa Coinmarketcap.com stále viac ako 40 percentnú dominanciu na trhu a momentálne jeho hodnota dosahuje niečo vyše 37-tisíc USD. Práve Bitcoin sa stal v uplynulých rokoch negatívne známy tým, že pri jeho ťažbe preniká do atmosféry 40 miliónov ton oxidu uhličitého ročne. Množstvo energie spotrebujú aj samotné transakcie Bitcoinu. Priemerná transakcia „spáli“ viac ako 1 700 kWh elektrickej energie, čo predstavuje takmer dvojnásobok mesačného objemu využívaného priemernou domácnosťou USA. Pre lepšiu ilustráciu – podľa Digiconomist má jeden bitcoin rovnakú uhlíkovú stopu ako 1 879 709 transakcií Visa.
Pozornosť sa obrátila z Číny na Ameriku
Možno aj vzhľadom na vyššie spomínanú energetickú náročnosť sa stále znásobuje počet amerických ťažiarov, ktorí vyvíjajú nové podnikateľské stratégie s potenciálom obmedziť negatívny dopad ťažby tejto kryptomeny na životné prostredie. O tom, ako by mohli prispieť k ekologickejšej ťažbe kryptomien nedávno rokoval aj Kongres Spojených štátov amerických. Najzávažnejšou otázkou bolo, či využívať na ťažbu Bitcoinu iba obnoviteľné zdroje alebo sústrediť pozornosť na iné blockchainy, ktoré by neboli tak veľmi energeticky náročné. Tento krok je logickým vyústením toho, že sa USA stali novým svetovým epicentrom ťažby kryptomien po tom, čo v priebehu minulého roka Čína, ktorá si dovtedy držala svetové prvenstvo, zakázala ich ťažbu.
Čísla hovoria jasnou rečou
Zo záveru nového výskumného dokumentu o elektrickom mixe a uhlíkovej stope bitcoinovej siete s názvom Revisiting Bitcoin’s carbon footprint, ktorý bol publikovaný v časopise Elsevier Joule 25. februára 2022 vyplýva, že ťažobný zásah v Číne počas minulého roka otriasol nielen celosvetovou ťažobnou činnosťou súvisiacou s Bitcoinom, ale navyše výrazne znížil používanie obnoviteľných zdrojov, ktoré poháňajú sieť pri jeho ťažbe zo 41,6 percenta na 25,1 percenta. Dôvod je pomerne jednoduchý. Počas vlhkého obdobia v letných mesiacoch mali krypto ťažiari prístup k vodnej energii v Číne, o ktorý po tamojšom zákaze prišli a museli sa presunúť do USA alebo Kazachstanu. Keďže tieto krajiny poskytujú baníkom viac elektriny na báze uhlia a plynu, uhlíková stopa z ťažby Bitcoinu sa zvýšila, pričom odhad štúdie hovorí o 17 percentnom raste. Z týchto zistení vyplýva, že Bitcoin sa stal v poslednom období výrazne menej „zeleným“ ako kedykoľvek predtým.
Index spotreby rastie
Najnovší odhad celkovej spotreby bitcoinovej siete poskytuje Bitcoin Energy Consumption Index, podľa ktorého sa spotreba k 20. aprílu tohto roka pohybovala na úrovni 204,50 terawatthodín(TWh). Pri porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku to bolo 103,78 TWh. Pri pohľade späť o päť rokov môžeme vidieť, že spotreba dosahovala len 10,2 TWh. Dôležité je však v tomto ohľade poznamenať, že spotreba energie stúpa aj v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom ťažiarov. Dobrou správou pre klimatických nadšencov je fakt, že počet Bitcoinov je vopred obmedzený na 21 miliónov, pričom vyťažených bolo podľa údajov zo začiatku apríla už viac ako 19 miliónov.
Graf: Vývoj Bitcoin Energy Consumption Index od roku 2017 do roku 2022.
Zelená zmena
Na druhej strane treba poznamenať, že pribúda aj spoločností, ktoré sa snažia využiť energiu, ktorá vzniká pri ťažbe bitcoinu efektívne. Kanadský ťažiar kryptomien MintGreen informoval už pred časom, že dokáže získať až 96 percent energie z ťažby, pomocou ktorej plánuje pomáhať vykurovať 100 obytných domov v severnom Vancouveri v spolupráci s Lonsdale Energy Corporation (LEC), ktorá hľadala možnosti obnoviteľnej energie namiesto konvenčného zemného plynu. Okrem toho MintGreen uzatvoril zmluvu na dodávky s výrobcom whiskey Shelter Point Distillery. Získaná energia vďaka tomu neskončí v podobe skleníkových plynov v atmosfére.
Konkurencia nespí
Samozrejme je nutné poznamenať, že existujú aj kryptomeny, ktoré sú energeticky výrazne menej náročné ako Bitcoin. Patrí k nim napríklad Cardano alebo Ethereum, ktoré pôvodne bežalo na rovnako energeticky náročnom modeli Proof of Work ako Bitcoin, no v súčasnosti prebieha jeho prechod na systém Proof fo Stake, ktorý je výrazne energeticky menej náročný.
Napriek tomu, že ešte donedávna bol bitcoin kvôli vysokej spotrebe energie pri jeho ťažbe považovaný za energeticky veľmi náročný, najnovšie sa ukazuje, že táto energia sa dá efektívne využiť ďalej, čo by mohlo jeho výsledný dopad na životné prostredie postupne pomôcť znižovať. Hoci jeho uhlíkovú stopu dočasne výrazne ovplyvnil zákaz Číny ťažiť kryptomeny a presun ťažiarov do výrazne energeticky náročnejších oblastí, vo výsledku netreba hádzať „flintu do žita“. Najstaršia kryptomena má podľa môjho názoru svoje miesto ako súčasť energetickej revolúcie, ktorej sa stávame svedkom. Ťažba a transakcie kryptomien síce stále predstavujú výzvy v oblasti energie a emisií, no ak budú ťažiari ochotní prispôsobiť sa novým „zeleným trendom“, môžeme byť v budúcnosti ešte príjemne prekvapení. Bitcoin tak aj naďalej podľa môjho názoru zostáva na silných pozicích.
Komentár hlavnej analytičky Wonderinterest Olívie Lacenovej
