Analytici zo strednej Európy – na hostiteľskej Anglo-americkej univerzite sa okrem mňa zišli ekonómovia z Poľska, Nemecka a Českej republiky – diskutovali o tom, či má rozpočtová reforma EÚ šancu prejsť a najmä, či môže byť účinná, teda či môže pomôcť znížiť zadlženosť členských štátov.
Ja som sa na túto otázku pozrel z pohľadu našich klientov, tj. investorov a obchodníkov na finančných a kapitálových trhoch. Na príklade Grécka a jeho rozpočtovej krízy som ilustroval, ako dlhová kríza blížiaca sa k platobnej neschopnosti dlhodobo poškodzuje investorov do gréckych cenných papierov. Hlavný akciový index, Athens General Composite Index, klesol z 2 683 EUR v roku 2009 na 1 121 EUR v prvej polovici roka 2023, alebo predstavuje dlhodobé znehodnotenie gréckych spoločností o viac ako 50 %.
Moji kolegovia ma však doplnili opisom situácie na trhu s dlhopismi, kde vďaka bezodnej podpore Európskej centrálnej banky došlo nakoniec k deformácii gréckeho trhu s dlhopismi. Tým sa dostávam k pôvodnej otázke, prečo majú investori na celom svete tendenciu veriť americkým cenným papierom. Nie sú to rozdielne rozpočtové politiky vlád v EÚ a USA ani zásadne odlišné menové politiky. Rozdiel spočíva v zásahoch týchto orgánov do trhu. Zásahy, ktoré skresľujú informácie o trhu, odrádzajú investorov.
To potvrdzuje, že zlé správy prichádzajúce z trhu sú pre investorov stále lepšou voľbou ako zdanlivo dobré správy kamuflované vládnymi zásahmi.
Olívia Lacenová Hlavná analytička Wonderinterest Trading Ltd
