Rozvoj umelej inteligencie nie je iba otázkou softvéru. Za každým novým modelom stojí rozsiahla infraštruktúra – výkonné čipy, dátové centrá, elektrická energia, siete a cloudové služby. Práve preto sa z AI stal aj príbeh o masívnych kapitálových výdavkoch. Veľké technologické spoločnosti pokračujú v budovaní infraštruktúry potrebnej na prevádzku a ďalší rozvoj AI. Podľa aktuálnych odhadov Bank of America Global Research by Microsoft, Alphabet, Meta Platform, Oracle a Amazon mohli v roku 2026 spolu vynaložiť na AI infraštruktúru takmer 800 miliárd USD. Spoločnosť Gartner odhadla, že celosvetovo by sa v roku 2026 malo do tejto oblasti naliať astronomických 2,52 bilióna USD čo predstavuje nárast na úrovni 44 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takéto čísla prirodzene vyvolávajú otázku, či bude dopyt po AI službách rásť dostatočne rýchlo na to, aby mal výška investícií efektívnu návratnosť.
Prví víťazi sú už známi
Niektorí dodávatelia infraštruktúry už z boomu výrazne profitujú. Jedným z najvýraznejších príkladov je Nvidia. Jej grafické procesory sa stali základným stavebným prvkom moderných AI dátových centier. Spoločnosť však nie je jediným článkom reťazca. Na raste AI infraštruktúry sa podieľajú aj výrobcovia pamäťových čipov, polovodičových zariadení, dátových úložísk, či samotní prevádzkovatelia dátových centier. Práve SK Hynix, Nvidia či ďalší dodávatelia ukazujú, že prvá fáza AI boomu vytvára hodnotu najmä na úrovni infraštruktúry. Veľkým otáznikom pre investorov však zostáva, či aj firmy, ktoré túto infraštruktúru nakupujú budú z dlhodobého hľadiska prosperovať.[2]
Najdôležitejšia otázka znie: Kto bude platiť?
Technologické spoločnosti môžu investovať miliardy do AI, no samotné investície ešte neznamenajú zisk. Aby sa celý ekosystém udržal, firmy budú musieť svoje AI produkty a služby monetizovať. To znamená, že zákazníci – od veľkých korporácií až po bežných používateľov – budú musieť byť ochotní za ne platiť. Práve tu sa môže nachádzať najväčší rozdiel medzi dnešným AI boomom a technologickou revolúciou, ktorú sme zažili na prelome tisícročí. Technológia môže byť úspešná, no investor môže napriek tomu prerobiť, ak za jej budúci potenciál zaplatí príliš vysokú cenu. [3]
AI môže vytvárať hodnotu, ale aj ničiť marže
Spoločnosti investujú do umelej inteligencie preto, aby zvýšili produktivitu, znížili náklady alebo vytvorili nové zdroje príjmov. Ak však budú ceny AI služieb v dôsledku konkurencie klesať, časť očakávaných ziskov môže zmiznúť. Pre investorov preto nebude rozhodujúce iba to, koľko firma do AI investuje, ale predovšetkým koľko dokáže z týchto investícií zarobiť.
Kde sa skrýva budúci potenciál?
AI investičný príbeh sa postupne môže presúvať od samotných výrobcov čipov k spoločnostiam, ktoré dokážu umelú inteligenciu efektívne využívať. Zaujímavé preto môžu byť firmy pôsobiace v oblasti cloudových služieb, kybernetickej bezpečnosti, softvéru, či automatizácie. Ak sa AI stane bežnou súčasťou podnikania, a už dnes vidíme, že sa na trhu etabluje obrovskou rýchlosťou, hodnota nemusí zostať iba pri spoločnostiach, ktoré dodávajú výpočtový výkon. Môže sa presúvať aj k firmám, ktoré dokážu AI pretaviť do vyššej produktivity a reálnych príjmov. To zároveň vysvetľuje, prečo sa pri technologických akciách oplatí pozerať ďalej než iba na rast tržieb. Dôležité sú marže, cash flow, kapitálové výdavky a návratnosť investovaného kapitálu. [4]
Čo ak sa tempo investícií spomalí?
Aktuálne obavy z možného spomalenia vývoja AI už dokázali výrazne rozhýbať nielen nervozitu investorov, čo sa pretavilo do akcí polovodičových spoločností. V septembri 2026 sa pod tlak dostali napríklad Nvidia, Micron či Marvell po tom, čo predstavitelia významných AI spoločností upozornili na potrebu opatrnejšieho tempa vývoja. Neznamená to automaticky koniec AI boomu. Poklesu hodnoty čelila okrem iného aj SoftBank, ktorá má investície v OpenAI. Môže však ísť o pripomenutie, že akcie technologických spoločností sú dnes vo veľkej miere závislé od očakávaní pokračujúceho rastu investícií. Ak by sa kapitálové výdavky veľkých technologických firiem začali spomaľovať, dopad by sa mohol preniesť cez celý dodávateľský reťazec – od výrobcov čipov až po dátové centrá. [5]
Bublina alebo investičný supercyklus?
Vyššie spomínané fakty neznamenajú, že AI boom musí byť klasická bublina. Môže ísť o skutočný technologický supercyklus, ktorý bude meniť produktivitu aj fungovanie celých odvetví. To však neznamená, že všetky spoločnosti spojené s AI budú automaticky úspešné. História finančných trhov ukazuje, že aj veľké technologické revolúcie môžu vytvoriť obdobia, keď očakávania investorov predbehnú fundamenty. Internet bol skutočnou revolúciou, no dot-com bublina ukázala, že správna technológia ešte neznamená správnu cenu akcie. Pri AI preto môže byť najdôležitejšie rozlíšiť medzi spoločnosťami, ktoré AI dodávajú, spoločnosťami, ktoré ju financujú, a tými, ktoré ju dokážu premeniť na skutočný zisk. [6]
Investori by mali byť obozretní, aby si vybrali správne
Odpoveď na to kto bude na konci dňa víťaz a kto porazený zatiaľ nie je jednoznačná. Časť nákladov nesú technologické firmy prostredníctvom obrovských kapitálových výdavkov, časť zákazníci, ktorí platia za AI služby, a časť investori, ktorí financujú rastúce valuácie spoločností v sektore. Jedno však môžeme povedať už teraz s istotou: AI boom bude musieť časom priniesť ekonomickú návratnosť. Ak sa podarí premeniť miliardové investície do čipov, dátových centier a softvéru na vyššiu produktivitu a nové príjmy, dnešné vysoké investície môžu byť začiatkom novej éry hospodárskeho rastu. Ak však očakávania porastú rýchlejšie ako skutočné zisky, účet môže byť pre investorov, ktorí vložia svoj kapitál do nesprávnych firiem oveľa vyšší, než sa dnes zdá. Preto možno pri AI nie je najdôležitejšia otázka, či táto technológia zmení svet. Skôr to, kto bude vlastniť infraštruktúru, kto bude inkasovať príjmy a kto nakoniec zaplatí za Ai rast bez primeranej návratnosti svojej investície. [7]
[1,2,3,4,5,6,7] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a aktuálnych očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo z aktuálneho ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Takéto vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti. Zahŕňajú riziká a ďalšie neistoty, ktoré sa dajú ťažko predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo implikovaných v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.
