Čína: Tichý monopolista
Podľa dostupných údajov, sprostredkovaných Americkou geologickou službou, za rok 2024, kontrolovala Čína 69 % celosvetovej ťažby kovov vzácnych zemín, a takmer polovicu svetových zásob. K tejto štatistike sa pridala aj Medzinárodná energetická agentúra, ktorá vo svojom vyhlásení zdôraznila, že 90 % rafinácie štyroch kľúčových magnetických prvkov, je taktiež pod kontrolou Číny. Priamoúmerne týmto číslam, tak pochopiteľne rastie aj čínska vyjednávacia sila. V apríli a decembri minulého roku, boli zo strany tejto dominantnej krajiny, zavedené nové exportné obmedzenia, a to na sedem kovov vzácnych zemín vrátane terbia a céru, ktorých využitie je prevažne v elektromobiloch a vojenskej technike.
Nové povolenia
Najnovšie informácie ale odhaľujú isté uvoľnenie situácie, ktoré prišlo navyše iba pár dní po obchodnom prímerí medzi Čínou a USA. Čínsky spravodajský portál Caixin informoval 5. mája 2025 o licenčných povoleniach pre tri popredné spoločnosti na vývoz magnetov získaných zo vzácnych zemín.
Automobilky v tieni nerovnováhy
Výrobcovia elektromobilov okrem geopolitickej hry, čelia bohužiaľ aj nemenným konštrukčným a technickým hodnotám. Bežný jednomotorový batériový elektromobil (BEV), obsahujúci 1,7 kg komponentov, vyžaduje približne 550 gramov, kovov vzácnych zemín, pričom hybridné vozidlo, so základom batérie typu NiMH, môže obsahovať až 4,5 kg kovov vzácnych zemín, najmä lantánu.
Pre lepšie pochopenie problematiky, je nevyhnutné porovnať tieto hodnoty so spaľovacími autami. V tejto kategórii je výskyt vzácnych zemín na úrovni iba 140 gramov, čo jasne ukazuje, že prechod k elektromobilite prehlbuje závislosť západu od Číny.
Navyše, problém so vzácnymi zeminami sa netýka len osobných áut. Každá stíhačka typu F-35 potrebuje viac ako 400 kg kovov vzácnych zemín, čo z týchto surovín robí aj strategickú záležitosť v sektore zbrojárstva.
Recyklácia ako nádej
Spojené štáty si spomínané riziká veľmi dobre uvedomujú, pričom prvé kroky s cieľom vyrovnania síl, vykonali už v septembri minulého roka, kedy investovali 4,2 milióna USD do startupu s názvom Rare Earth Salts. Ten sa pokúša získať kovy vzácnych zemín z vyradených produktov, napríklad žiariviek. Toyota naopak vyvíja alternatívne technológie s nižším obsahom vzácnych prvkov.
Pomalý proces
Druhým, čiastočne pozitívnym faktorom je, že prvá generácia BEV sa čoskoro začne recyklovať, čo by potenciálne mohlo vytvoriť nový tok surovín. Problém? Recyklácia je energeticky náročná, drahá a pomalá, z čoho vyplýva, že úplná nezávislosť z hľadiska dostupnosti nerastných surovín je zatiaľ vzdialená. Recykláciou batérií sa samozrejme zaoberala aj Európska únia, ktorá stanovila, že do konca roka 2025 by účinnosť recyklácie mala dosahovať 65 %, pričom do konca roka 2030 by táto úroveň mala stúpnuť až na 70%.[1] Hodnoty sa na prvý pohľad môžu zdať vysoké, no dobrou správou je, že už teraz spoločnosti ako Hydrovolt, ktorého zvyšné akcie kúpila akciová spoločnosť Nork Hydro, dosahujú podľa vyjadrení predstaviteľov firmy, účinnosť recyklácie 95 %.
Pre investorov
Zatiaľ čo pozornosť investorov je v dnešných dňoch upriamená predovšetkým na vývoj obchodných ciel, ďalším rizikom, a zároveň príležitosťou, je práve závislosť západných krajín na Číne. Spoločnosti, ktoré dokážu zabezpečiť stabilné alternatívne zdroje kovov vzácnych zemín, investujú do recyklácie alebo vyvíjajú nové zloženia batérií, majú rozhodne konkurenčnú výhodu na svojej strane. Pre investorov to znamená sledovať nielen dizajnérov a výrobcov EV, ale aj firmy v pozadí. Ťažobné spoločnosti, či startupy zapojené v recyklačnej technológii.
[1] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a aktuálnych očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo z aktuálneho ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Takéto vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti. Zahŕňajú riziká a ďalšie neistoty, ktoré sa dajú ťažko predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo implikovaných v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.
