Zelený prechod v energetickom sektore nebude v Európskej Únii možný bez jadrových alebo plynových elektrární. Na prelome minulého roku toto uvážila aj Európska komisia a zahrnula obidva tieto zdroje do takzvanej taxonómie – zoznamu environmentálne akceptovateľných energetických zdrojov.
Hoci sa to na prvý pohľad môže zdať ako ústupok krajinám, ktoré sa zubami-nechtami držia fosílnych aj jadrových elektrární, v skutočnosti je to víťazstvo zdravého rozum. Samozrejme, že nikto nechce zničiť planétu (alebo atmosféru) tým, že bude donekonečna produkovať elektrinu a teplo spaľovaním uhlia, ale úplný obrat k plno obnoviteľným zdrojov by sa mohol zdať ako kladenie extrémnych a nespravodlivých podmienok na dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
V oboch prípadoch, pri jadrovej aj pri plynovej energii, určila Európska komisia podmienky, pod ktorými sa môžu tieto zdroje rozvíjať. Preto bude potrebné do zmenného plynu postupne pridávať nefosílne plyny, najmä vodík. Jadrové reaktory bude možné príslušne postaviť, ak sa získa povolenie do 2040 a 2045 a do polovice tohto storočia budú musieť mať krajiny hlboké úložisko pre spotrebovaný rádioaktívny odpad.
Na rozdiel od všeobecného názoru, s jadrom sa v roku 2045 neskončí. Bude možné stavať jadrové reaktory aj neskôr, avšak jedine pod podmienkou, že to budú reaktory štvrtej generácie. Súčasná generácia musí získať pečiatku do roku 2040 a do 2045 budú tieto reaktory využívať najlepšie technológie, ktoré vtedy budú k dispozícii. Hoci reaktory štvrtej generácie nie sú ešte dnes dostupné, podľa Martina Špolca, vedúceho tímu expertov, ktorý má na starosti taxonómiu, by sa to mohlo zmeniť už do 25 – 30 rokov. Sú to reaktory na báze uzavretého cyklu, ktoré minimalizujú produkciu jadrového odpadu.
Zaradenie jadrovej medzi čisté zdroje energie je okrem iných určite vítané aj Francúzskom, ktoré sa už desaťročia spolieha na jadrové elektrárne. No ani Francúzsko nechce zaspať na vavrínoch. Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulé leto oznámil, že Francúzsko obnoví výstavbu jadrových reaktorov. Avšak, tieto reaktory sú menšie zdroje s kapacitou približne 170 megawattov. Takáto stratégia znie logicky a efektívne, ale Francúzsko ešte neupustilo od budovania väčších jednotiek ako napríklad jadrová elektráreň Flamanville.
Problematika jadrovej energie, samozrejme, nemá iba environmentálny aspekt. Keďže sa klimatické a prírodné podmienky pre používanie rôznych zdrojov sa v každej krajine líšia, problematika kombinovania energetických zdrojov je veľmi úzko prepojená aj s energetickou bezpečnosťou.
Evrula Papadopoulou
Managing director
