Verejný dlh eurozóny, riziko finančnej nestability a inflácia

Po pandemických rokoch sa verejný dlh eurozóny počas prvého štvrťroka 2025 stabilizoval na úrovni približne 88 percent HDP. Táto úroveň sama o sebe nie je alarmujúca, ale zároveň znamená, že priestor pre expanziu fiškálnej politiky je aj naďalej obmedzený. V reakcii na rastúce deficity bola v roku 2024 prijatá reforma fiškálnych pravidiel EÚ, ktorá zaväzuje krajiny predkladať strednodobé výdavkové plány s cieľom postupného znižovania dlhu a udržania deficitu pod hranicou 3 percent.

Otázkou však zostáva, do akej miery tieto plány dokážu presvedčiť investorov. Práve dôveryhodnosť rozpočtových stratégií bude rozhodovať o tom, či si krajiny udržia priaznivé podmienky financovania, alebo budú musieť akceptovať vyššie rizikové prémie. Najviditeľnejším príkladom je dnes Francúzsko, kde kombinácia vysokého dlhu a politickej neistoty vyvoláva tlak na náklady obsluhy dlhu, čo následne zvyšuje volatilitu na trhu so štátnymi dlhopismi.

Čo sa týka programu Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP), Európska centrálna banka v decembri 2024 ukončila všetky súvisiace reinvestície. To znamená, že nákup cenných papierov súkromného a verejného sektora musia investori realizovať bez priamej podpory centrálnej banky. Okrem toho sa rozdiel vo výnosoch talianskych a nemeckých štátnych dlhopisov začiatkom roka znížil pod hranicu sto bázických bodov. Došlo k tomu v nadväznosti na vznik 500 miliardového fondu s cieľom financovania armády a podpory ekonomiky.

Na druhej strane bankový sektor vstupuje do tohto prostredia s relatívne silnou kapitálovou pozíciou. Priemerný ukazovateľ CET1 sa za prvý štvrťrok 2025 ustálil nad 16 percentami, pričom posledné záťažové testy ukázali, že banky sú odolnejšie než v roku 2023. Problémom je však väčšia citlivosť na trhové pohyby, pretože banky držia väčší objem štátnych dlhopisov – odhadovaný na 3,9 bilióna eur. Aj keď sú teda portfóliá diverzifikované, prudký nárast výnosov môže viesť k nerealizovaným stratám, ktoré sa štandardne premietajú do ukazovateľov likvidity a schopnosti používať cenné papiere ako kolaterál.

Vývoj na úverovom trhu zatiaľ prináša zmiešaný obraz. Banky ponechali úverové štandardy pre firmy nezmenené, čo naznačuje určitú mieru stabilizácie. Dopyt podnikov po úveroch následne mierne ožil, ale v konečnom dôsledku ho brzdí neistota spojená s obchodnými konfliktmi a globálnym spomalením. Naopak domácnosti čakajú na citeľnejší pokles hypotekárnych sadzieb, ktorý by podporil trh s bývaním. Celkovo však platí, že úverové podmienky sa nesprísňujú, ale ich uvoľňovanie bude pravdepodobne postupné a selektívne.

Inflácia v eurozóne sa medzitým priblížila k cieľu ECB a v auguste dosiahla 2,1 percenta. Konkrétne, ceny potravín, alkoholických a tabakových výrobkov sa zvýšili o 3,2 percenta, tesne za nimi vzrástli ceny služieb o 3,1 percenta. Opačnú dynamiku zaznamenali ceny energií, ktoré klesli o 1,9 percenta. Vyplývajúc z týchto údajov, Európska centrálna banka po júnovom znížení sadzieb prešla na opatrnú pauzu, čo potvrdzuje septembrové udržanie úrokových sadzieb na úrovni 2,15 percenta. Štandardne bude budúca trajektória vývoja primárne závisieť od dát a od toho, ako sa budú vyvíjať fiškálne politiky jednotlivých členských štátov.

Tento text predstavuje maketingovú komunikáciu. Nejedná sa o žiadnu formu investičného poradenstva alebo investičného prieskumu ani o ponuku akejkoľvek tranzakcie s finančným inštrumentom. Obsah textu nezohľadňuje individuálne okolnosti čitateĺov, ich skúsenosť či finančnú situáciu. Minulá výkonnosť nie je zárukou či predikciou budúcich výsledkov.

Varovanie pred rizikom: Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 71.96% účtov neprofesionálnych investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.