V minulom roku zasiahli pracovnú silu desivé prognózy. V USA miera nezamestnanosti v apríli vzrástla na vysoké hodnoty, ktoré boli naposledy zaznamenané počas veľkej krízy v 30. rokoch 20. storočia. Napriek tomu sa európsky trh práce od amerického líši.
Pred vypuknutím krízy bola miera nezamestnanosti v EÚ a eurozóne na najnižších hodnotách od roku 2008. V rámci eurozóny mala hodnotu 7,5 % a v EÚ bola dokonca o percentuálny bod nižšia.
Vyšší pokrok ako po finančnej kríze
Keď udrela prvá vlna, veľká časť hospodárstva musela byť zatvorená. Európske krajiny sa na rozdiel od americkej administratívy rozhodli zabrániť rýchlemu rastu nezamestnanosti a prispôsobili programy na podporu udržania pracovných miest.
S odstupom času bolo zrejmé, že jarná vlna pandémie Covid-19 sa môže vrátiť v druhej alebo dokonca tretej vlne. Situácia bola zničujúca pre niektoré odvetvia, najmä pre súkromný sektor pôsobiaci v oblasti cestovného ruchu, pohostinstva a ubytovacích služieb, kde došlo k hlbokému poklesu tržieb. V dôsledku dlhodobého pozastavenia činnosti bolo nevyhnutné rozsiahle prepúšťanie.
Takmer vo všetkých európskych krajinách bol postupný nárast miery nezamestnanosti a nezamestnaných realitou. Miera nezamestnanosti dosiahla svoje maximum 8 % koncom minulého leta. Odvtedy miera klesá - čiastočne vďaka lepšiemu hospodárskemu pokroku v treťom štvrťroku a časovému posunu, ktorý je pre vývoj nezamestnanosti typický.
Pokračujúce očkovanie prináša nádej
Mierny, ale vytrvalý pokles nezamestnanosti pokračoval aj v zime, a to bez ohľadu na to, že cestovný ruch zasiahli obmedzenia. Mohlo by to mať svoje vysvetlenie - o prácu už neprichádzali ďalší ľudia, pretože bolo dosiahnuté pomyselné dno. V prvých jarných mesiacoch boli k dispozícii niektoré sezónne práce a časť pracovnej sily sa presunula do iných pracovných oblastí.
Nadchádzajúce mesiace prinášajú určité pozitívne vyhliadky. Očkovanie v rámci EÚ pokračuje a v posledných týždňoch sa dokonca zrýchlilo. Preto sa blížia možné termíny opätovného spustenia niektorých hospodárskych odvetví - museli byť zatvorené celé mesiace. Škody spôsobené pandémiou však budú známe až po jej skončení. Niektoré spoločnosti pravdepodobne natrvalo opustili trh. V takom prípade by mohlo trvať nejaký čas, kým by sa uvoľnená pracovná sila absorbovala.
Miera nezamestnanosti je však ďaleko od hodnôt spôsobených hospodárskou krízou pred desiatimi rokmi. Vtedy nezamestnanosť v eurozóne stúpla nad 12 % a v súčasnosti sa pohybuje len nad 8 %. V Európskej únii, ak sa o nej hovorí ako o celku, boli jej hodnoty zhruba o jeden percentuálny bod nižšie.
Prekvapivé rozdiely medzi krajinami
Trh práce v Poľsku, ktoré bolo pandémiou tvrdo zasiahnuté, sa s nezamestnanosťou vyrovnal najlepšie v EÚ. V marci sa jeho miera nezamestnanosti zvýšila za rok z 3 na 3,1 % a počet nezamestnaných vzrástol zhruba o 30 000.
Naopak, pandémia spôsobila vážne škody na trhoch práce v južnej Európe, ako je Španielsko, Taliansko alebo Grécko, kde miera nezamestnanosti vzrástla dvojciferným číslom. Švédsko a Francúzsko priniesli pomerne prekvapivé výsledky. Zatiaľ čo nezamestnanosť vo Švédsku v marci vzrástla o dva percentuálne body na 9,1 %, čo bolo výrazne nad európskym priemerom, napríklad Francúzsku sa podarilo udržať mieru nezamestnanosti pod 8 %. Prekvapivo však Francúzsko dlho patrilo medzi krajiny, kde miera nezamestnanosti na úrovni 10 % nebola ničím výnimočným.
Bude chýbať pracovná sila?"
Kľúčovú úlohu bude teraz okrem tempa hospodárskeho oživenia v EÚ zohrávať aj otvorenie hraníc medzi krajinami, keďže práve odvetvia spojené s cestovným ruchom by mohli v lete urýchliť hospodárske oživenie.
Osobitným faktorom vývoja trhu práce bude čoskoro disproporcia medzi očkovanou EÚ a "okolitým svetom". Neistý vývoj pandémie na Ukrajine a v ďalších krajinách za východnou hranicou EÚ, ako aj v severnej Afrike, Turecku a na Blízkom východe či v strednej a južnej Ázii môže spôsobiť ich pokračujúcu hermetickú izoláciu od EÚ. Toto odrezanie od potenciálneho prílevu pracovných síl môže byť dôležitým faktorom obmedzujúcim európsky pokrízový rast.
Teda až čas ukáže, či "pevnosť Európa", hermeticky izolovaná zo zdravotných dôvodov, bude pre európske hospodárske oživenie skôr prínosom než škodou.
Evrula Papadopoulos, výkonná riaditeľka
