Žiadosť o ochranu
Súkromný podnik Northvolt oznámil 21. novembra 2024, že požiadal americký súd o ochranu pred bankrotom podľa Kapitoly 11. Pri takomto podaní ide zvyčajne o reorganizáciu, pričom podnikanie žiadajúcej firmy môže naďalej pokračovať a má dovolené žiadať o ďalšie pôžičky. Švédsky výrobca bol nútený pristúpiť k tomuto kroku po tom, čo nebol schopný zabezpečiť ďalší prílev kapitálu, ani od svojich najväčších akcionárov, Volkswagen a Goldman Sachs. Za 8 rokov svojej existencie získala firma viac ako 10 miliárd USD vo forme rôznych investícií, ale vzrástol aj jej dlh. Ten dosiahol podľa Euronews viac ako 5,8 miliárd USD. Suma potrebná na ďalšie fungovanie spoločnosti sa odhaduje na približne 245 miliónov USD. Agentúra Reuters informovala, že časť z pôžičky pôjde z vrecka švédskeho výrobcu nákladných vozidiel Scania, ktorý uviedol, že Northvoltu požičia 100 miliónov USD ako súčasť dohody o ochrane pred bankrotom. Zdroje budú použité na stabilizáciu firmy a podporu dlhodobých cieľov, zatiaľ čo dcérske spoločnosti v Európe a v Amerike budú aj naďalej pokračovať v prevádzke. Celý proces plánuje Northvolt ukončiť do jari budúceho roku. Oznámenie o podaní žiadosti zároveň prinieslo zmenu vo vedení spoločnosti, keď generálny riaditeľ a zakladateľ Peter Carlsson odstúpil.
Ambície vystriedal neúspech
V posledných mesiacoch zaznamenával podnik problémy s výrobou, čo viedlo k tomu, že nebolo možné uspokojiť dopyt zákazníkov a splniť interné ciele. Podľa plánov produkcie, ktoré získala agentúra Reuters, sa Northvoltu od septembra darilo týždenne dodávať okolo 20 tisíc batérií, čo je výrazne menej než 50-tisícový týždenný cieľ, pričom dôvodom mali byť poruchy na zariadeniach, neskúsenosť zamestnancov a príliš vysoko nastavené ciele. Spoločnosť, ale tieto informácie zamietla. Zlepšiť finančnú situáciu firmy nedokázalo ani septembrové oznámenie o pozastavení prevádzky v závode Northvolt Ett a zrušenie 1 600 pracovných miest v rámci znižovania nákladov. Ťažkosti viedli aj k zrušeniu dvojmiliardovej zmluvy s nemeckým BMW a presunu vstupu na burzu.
Európsky batériový priemysel v ohrození
Northvolt s cieľavedomým sloganom „make oil history“ (urobiť z ropy históriou), bol považovaný za priekopníka, nádej Starého kontinentu pri prechode na zelenú energiu a v snahe vytvoriť konkurencieschopné prostredie proti čínskym produktom. V priebehu tohto roka došlo k odloženiu alebo úplnému zrušeniu niekoľkých projektov v tomto sektore, zatiaľ čo plánovaná kapacita výroby batérií sa do konca desaťročia zmenšila o 176 GWh. Čínske firmy ako sú CATL a BYD dominujú na európskom trhu, vďaka technologickej výhode a efektívnemu dodávateľskému reťazcu. Bez väčšej podpory a ďalších iniciatív bude Európa ešte viac zaostávať a ohrozí svoj strategický záujem znížiť závislosť od zahraničných dodávateľov.
Northvolt ako čerešnička na torte
K zlej situácie na európskom trhu s EV pritom dochádza už nejaké obdobie poháňané najmä nízkym dopytom. Ten je spôsobený vysokou cenou batériových vozidiel, ktorá je častokrát aj napriek dotáciám, vyššia ako cena bežných áut so spaľovacím motorom. Pridávajú sa aj obavy o nízku zostatkovú cenu, malý dojazd a nedostatočnú nabíjaciu infraštruktúru. Podľa AlixPartners, len niečo viac ako 40 percent Európanov plánuje kúpiť elektromobil ako svoje ďalšie vozidlo. Pre porovnanie, v Číne to je 97 percent. Výrobcovia automobilov sa zas stretávajú výzvami ako nedostatočný dodávateľský reťazec a nízke marže v porovnaní s hybridmi a benzínovými vozidlami. K tomu treba pripočítať prísne emisné predpisy EÚ, pričom ich nedodržanie bude viesť k pokutám. To čo nedokáže ponúknuť lokálny trh, prinesú čínske automobilky s lacnejšími možnosťami. Proti tomu sa postavila EÚ s novými clami, ktoré zvýšila na takmer 40 percent.
Zmeny v plánoch
Odpoveď výrobcov na dopyt sú zmenené plány do konca 2030. Porsche (P911) zmiernil svoj cieľ 80 percent predaja elektrických vozidiel v závislosti od podmienok a vývoja na trhu. Mercedes (MBG) odložil víziu predaja plne elektrických vozidiel na rok 2035 s cieľom, že elektromobily a hybridy by mali tvoriť 50 percent predaja. Bentley uviedlo, že hybridy ostatnú k dispozícii aj po roku 2030 a prvý elektromobil z dielne Aston Martin (AML.L) je zatiaľ tiež v nedohľadne. Renault (RNO) prešiel od plne elektrického modelového radu k zmiešanej stratégii EV a benzínovým autám. Volkswagen (VOW3) si síce zachoval svoj cieľ, aby v roku 2030 tvorili elektromobily väčšinu predajov v Európe, ale jeho plány výroby batérií zostávajú flexibilné v závislosti od dopytu.
Pomoc by mohla prísť o niekoľko rokov
Pomocnú ruku pri prechode na udržateľnosť by Európe mohol ponúknuť startup Cylib, ktorý začal stavať najväčší závod na recykláciu batérií v Európe v Dormagene neďaleko Düsseldorfu. Zariadenie bude prevádzkyschopné až v roku 2026 a ročne bude recyklovať až 30 tisíc ton batérií. Podľa CNBC bude recyklované materiály využívať napríklad aj Porsche, ktoré súkromnú spoločnosť finančne podporilo. Dlhodobým cieľom spoločnosti je rozšíriť svoje prevádzky do celého Nemecka a zvyšku Európy.
Výzvy spojené s recykláciou
Opätovné zhodnotenie batérií so sebou prináša úskalia. Hoci sa dá recyklovať až 95 percent lítium-iónových batérií, v súčasnosti sa spracúva len približne „neuveriteľných“ 5 percent. Hlavnou prekážkou efektívnejšieho spracúvania sú vysoké náklady, ktoré vyplývajú z rôznorodosti a komplikovanosti konštrukcií, napájania a veľkostí batérií od rôznych výrobcov a potreby špecializovanej recyklačnej technológie. Chýbajúce metódy na vyhodnotenie životnosti batérií, nehovoriac o nedostatočnom obehovom hospodárstve, ktoré by umožnilo použitie batérií viackrát, rovnako spomaľuje úsilie o efektívnu recykláciu.
Olívia Lacenová, hlavná analytička spoločnosti Wonderinterest Trading Ltd.
